Celá naša rodina sa zišla na chate u našich rodičov, ktorá je luxusná, pretože je celá z ratanového nábytku. Ja a moja sestra s jej manželom a dvoma deťmi a naši rodičia. Bol krásny letný večer a po opekačke a pár pohárov vína sa skoro všetci vydali do snových lovíšť. Ako poslední sme tam ostali ja a Pavel, sestrin manžel.
Dobre sa nám rozprávalo, popíjali sme víno a pozerali sa do ohňa. Mám celkom dobrú schopnosť ľudí skutočne počúvať a Pavel to už zjavne dlho nezažil. Najprv mi rozprával o práci o tom, že keď bol vo firme, ktorá predávala sieťové prvky bolo to lepšie ako teraz keď predáva v obchode farby trnava. Potom sa však otvoril sa mi a začal rozprávať veci, ktoré ho skutočne trápia, tie o ktorých by som možno radšej vedieť nechcela. Rozprával mi o problémoch v manželstve, o tom, že na neho Jana nemá čas a všetku pozornosť venuje len deťom. Neskôr mi začal lichotiť. Vravel mi, že som nádherná a skvelá a že nechápe ako je možné, že nikoho nemám. Zároveň to prekladal tým, že mňa si nikto nezaslúži a že robím dobre, že si vyberám. Najprv som sa smiala a nebrala som to vážne. Predsa len mal vypité.
Na druhý deň bolo medzi nami zvláštne napätie. Bála som sa, aby si niečo nenamýšľal aj keď to bolo nanajvýš nepravdepodobné, bol to predsa manžel mojej sestry, ale mala som zvláštny pocit a preto som večer radšej išla spať skôr spolu s ostatnými. Ráno sme už všetci odchádzali každý do svojich domovov.
Večer mi prišla od Pavla správa. Vraj, či ma môže prísť navštíviť, že mi potrebuje povedať niečo dôležité. Nevedela som, čo si vlastne myslieť a nechcela som ho odmietnuť. Prišiel aj s kyticou ruží, vraj mi musel osobne poďakovať a vyrukoval s tým, že sa do mňa zamiloval… ešte teraz som z toho v šoku.