Všetci ľudia majú k práci respektíve povinnostiam ako takým určitý vzťah. Niekto veľmi pozitívny, ďalší úplne normálny a tretí skôr negatívny. Kým jeden berie svoju prácu a iné povinnosti len ako nutnosť a dôležitejšie pre neho je ako trávi svoj voľný čas, iný si zase zakladá predovšetkým na práci a vidí v nej najväčší zmysel svojho života.
Pre tých ľudí, ktorí sú na svojej práci skutočne závislí, je zaužívaným výrazom workoholik. Workoholizmus môže „postihnúť“ každého. Nezáleží na tom, či sme obuvník a naša špecializácia je ortopedická obuv alebo sme chirurg.
Ako by sme takéhoto typického workoholika charakterizovali?
Typického workoholika by sme na prvý pohľad mohli označiť za veľmi pracovitého človeka. Workoholik je v prvých štádiách svoho „postihnutia“ v podstate nerozoznateľný od niekoho pracovitého. Líšia sa však tým, že zatiaľ čo človek pracovitý veľa pracuje, veľmi rád si po práci odpočinie a vychutná si pocit zaslúženého relaxu, na rozdiel od workoholika, ktorý ak aj náhodou odpočíva, myslí len na prácu. Väčšinou sa však stáva, že takýto človek dovolenku odmieta.
To je však ešte stále len prvé štádium. Postupne sa to zhoršuje. Človek sa pomaly ale isto dostáva do stavu v ktorom je totálne poltený prácou, nemá už vôbec žiadny spoločenský život a na odpočinok ani nepomyslí. V poslednom štádiu sa k tomu pridávajú choroby, ľahšie či vážnejšie zdravotné problémy, od podráždenosti cez migrény až po zlyhanie srdca.
Ako sa niečo také človeku stane?
Častokrát si takýto človek myslí, že je dobrý, len v tom prípade ak vykonal dobrú prácu, ak robí niečo užitočné a zmysluplné. Častokrát sa stáva, že človek s takýmto nastavením mysle mal náročné detstvo počas ktorého ho rodičia chválili len za nejakú užitočnú činnosť a on sa teda naučil mať sa rád a oceňovať sa len v prípade, ak bude jeho deň plný užitočných skutkov.